Bangalore: Indické Silicon Valley IT biznisu

Krátko po návrate z Maurícia som mal naplánovanú služobku do Indie, do mesta Bangalore, indického Silicon Valley IT biznisu. Prípravy boli dlhé, najmä kvôli vízam, a potom príprave celého harmonogramu, čo tam budem robiť. Ešte víkend pred odletom som dolaďoval chýbajúce vecí a v nedeľu som sa odobral na 13 hodinový let s British Airways s prestupom v Londýne.

Priletel som vo včasných ranných hodinách. Kvôli prasačej chrípke boli sprísnené podmienky vstupu, ale nakoľko som v posledných 7 dňoch nebol v USA, Mexiku ani Kanade a ani som nejavil príznaky chrípky, tak bol vstup v pohode.

Na letisku ma už čakal taxi do 5 hviezdičkového hotela The Paul. Bol to zatiaľ najluxusnejší hotel aký som videl na vlastné oči. Obývačka, minibar, toaleta pre hostí, misa ovocia, veľká posteľ, papučky, televízia v obývačke aj v spálni, kameňom obkladaná kúpeľňa, masážna sprcha, zrkadlá... no proste luxus. A každý deň ma čakali na dverách dnešné noviny...

Raňajky servírovali od siedmej do 10:30. Ja som robil nočné šichty, spať som chodil o pol štvrtej, nuž bolo to dosť zavčasu, ale aj tak ma vždy ráno zobudili nejaký roboši zo susednej stavby alebo prelet stíhačky z vedľajšieho letiska.

Prvé dni som začal raňajky európsky, omeleta a wafle. Potom som sa ale vrhol do indickej kuchyne, vyskušal som všetko čo mali na jedálnom lístku, pričom asi najviac mi chutila Dosa.

Cez týždeň bolo málo času, mal som medzi raňajkami a odchodom do práce pár hodín čas, ale buď som dospával, alebo bolo vonku až príliš teplo (35 °C)... ťažko sa odchádzalo z príjemných 25 °C vyrobených klimatizáciou. Tak som aspoň vyskúšal hotelový bazén a ešte mali aj saunu, ale na to už nezostal čas.

V piatok som sa predsa vybral von... do rušného mesta, pozrieť okolie. Tak som sa prešiel k The Leela Place... hotelu zo siete Kempinski... a nafotil ako to vyzerá na ulici.

Hlavný program bol ale na sobotu. Jeden s kolegov sa ponúkol, že ma bude sprevádzať, a tak sme sa vybrali na celodenný výlet po meste. Taxík na 8 hodín stále len 900 rupií, čo bolo fakt super.

Začali sme v hinduistickom chráme zasvätenom Krišnovi. Mali tak asi 5 sôch Krišnu vykladaných diamantmi a inými drahými kameňmi. Na moje prekvapenie pod chrámom bola obrovská tržnica... asi spojenie náboženstva a biznisu tu dobre funguje. Kúpil som si aspoň vónne tyčinky a kolega mi kúpil knižku o seba poznaní podľa Krišnu.

Nasledoval The Bangalore Palace. Je to snáď posledný palác, ktorý vlastní žijúci maharadža. Ostatné boli už vyvlastnené do rúk štátu. Panuje tam trocha diskriminácia. Indovia majú vstup za 100 rupií, cudzinci za 200, použitie foto za 500 a kamery za 1000 rupií. To sú ževraj brutálne ceny oproti iným pamiatkam. Ale je to maharadžov majetok, tak je na ňom, aké ceny si stanoví. Maharadža je teraz módny návrhár a v jeho butiku som kúpil kvalitnú šatku.

Potom sme sa vybrali na obed. Dal som si kurací stejk s BBQ omáčkou za 300 rupií. Strava je tam o dosť štipľavejšia ako sme zvyknutí. Oni sú schopní dať chili aj do džúsu.

Ďalej sme už len išli cez mesto popri vládnych budovách a zakončili na Commercial Street, niečo ako obchodná ulica s kopu butikmi. Fakt krásne oblečenie tam majú, najmä pre ženy. Kúpil by som aj sarí, ale bez vyskúšania som to nechcel riskovať, tak som aspoň zobral koberček, ktorý bol vyrobený zo starých sarí. Fakt výborný kúsok, prekrásne zdobený... už ho mám zavesený na stene.

Potom bol večer, vrátili sme sa do hotela a vyrazili ešte pozrieť nočný život. Žiaľ, raz za 5 rokov majú voľby a zrovna tento víkend bolo sčítanie hlasov... a aby sa volebné komisie nepomýlili, tak na celom území Indie vydali zákaz predaja alkoholických nápojov od soboty rána až do nedele večera. Kvôli tomuto boli všetky nočné kluby a diskotéky zavreté. Čo už.

Tak som sa vrátil na hotel. Pozeral som v TV indické hudobné videoklipy, ktoré sú fakt úžasné a popri tom som sa balil na cestu. Odchod na letisko bol ráno o štvrtej a o šiestej večer som bol už v Prahe. Je to taký zaujímavý pocit, keď v jeden deň je ráno človek v Ázii a večer v Európe.

Na záver ešte zopár faktov, čo som sa dozvedel o Bangalore:

• Bangalore bolo mesto pre starých ľudí, ale s nástupom IT firiem sa vek populácie znižuje.
  
• Každý štát ma lokálny jazyk a nebyť angličtiny, tak by sa nedohovorili.
  
• V Indii sa používa asi 40 jazykov a z toho len asi 15 má písanú formu.
  
• Počet obyvateľov je 20 miliónov, čo je 2x viac ako celá ČR.
  
• Teplota za posledné roky dosť vzrástla z 25 °C na 35 °C.
  
• Stale ešte fungujú dohodnuté svadby, ale už sa to zlepšuje.
  
• Nočný život nie je ani o randení, ale skôr ísť si von vypiť a zahrať videohry.
  
• Bollywood produkuje veľa pekných filmov a super pesničky, ale tak pekných ľudí na ulici len tak nestretnete.