Maurícius: Kvalitná dovolenka so super kúpaním

Po návšteve tropického ostrova Barbados sme sa tento krát rozhodli pre Maurícius. Dostali sme výhodnú ponuku na ubytovanie v Cosi Casa, kde začínajú ceny od 15 EUR na noc za celý apartmán. Ubytovanie sme vybavovali dosť dlho, pretože sme sa nevedeli rozhodnúť, či ísť na sever do Pereybere, alebo na západ do Flic-en-Flac. Nakoniec vyhral sever, pretože s Cosi Casa akceptovali našu rezerváciu aj bez zloženia zálohy dopredu.

Pôvodne sme tam chceli letieť s Air France, ale nakoľko mali plné lietadlo, tak sme sa nakoniec vybrali s British Airways cez Londýn. Čistou náhodou sme hneď v Prahe streli kolegyňu, ktorá išla s nami, i keď trocha vedľa do Trou aux Biches.

Letelo sa 13 hodín, žiadna sranda, ale bolo to cez noc, tak to sa ešte dalo. Napapali sme sa a zaspali. Podarilo sa nám, že sme sedeli na trojke s jedno sedadlo bolo voľné, tak to ušlo.

Pri príchode bolo na juhu, kde je letisko, dosť silný dážď. Vyzdvihol nás ujo z hotelu a ubezpečil, že sa severe to tak nebude a naozaj. Za celý pobyt na severe pršalo len asi 3x a to iba v noci. Odviezli sme sa cez celý ostrov asi za 1,5 hodiny a zaplatili 1300 Maurícijských rupií.

V Cosi Casa sme sa išli pozrieť do voľnej miestnosti... a na to nás slečna z recepcie vyzvala, či by sme nechceli väčšiu izbu, že nám dá zľavu. Išli sme sa teda pozrieť a 806 bola naozaj lepšia, väčšia s obývačkou a kuchynkou. Tak som to zobral. Neskôr sme zistili, že mať izbu s klimatizáciou je naozaj výborný nápad.

Prvý deň sme išli pozrieť okolie, trocha si zaplávali a išli dospať. Ako večeru sme použili šampanské z lietadla a sucháre. Potraviny sme už nestihli nájsť.

Nasledujúci deň bola nedeľa. Vybrali sme sa pešo z Pereybere do Grand Baie, kde mal byť supermarket Super U. Ešte dobre, že sme nás jedna teta upozornila, že zatvárajú už o dvanástej, tak sme si museli pohnúť. Nakúpili sme základné veci. Ceny relatívne ako u nás.

Zbytok dňa sme strávili na pláži ako i celý pondelok. Ale aby sme stále len nesedeli na pláži, tak sme sa rozhodli aj pre nejaké výlety. Na každom kroku nám strkali do rúk letáky. Je zaujímavé, že predavačom zájazdov je tam ako maku, ale všetci predávajú to isté. Na výber je asi 20 druhov zážitkov a k tomu všade sa rovnakú cenu.

Zakúpil som na utorok výlet speed boatom na Ile aux Cerfs, na stredu výlet katamaranom na Ilot Gabriel a na piatok jazdu vnútrozemím na juh s návštevou nejakých obchodov, vodopádov a vtáčieho parku.

V utorok sme sa teda vybrali na východné pobrežie na Ile aux Cerfs. Je to vlastne mangovníkov prerastené koralové ostrovčeky a nás zaviedli do úžiny, kde medzi dvoma prúdila voda. Bol tam dosť silný prúd. V snahe prejsť na druhý breh sa mi podarilo nohou hrabnúť cez morských ježkov a skončil som s asi 10 ostňami v nohe.

Ujo doktor čo videl vytiahol a pred obedom sme sa vybrali pozrieť vodopády, a potom už na barbeque ostrov, kde sme dostali grilovaného tuniaka, kurča a párok.

Po obede sme sa vrátili naspäť do prieplavu, ale bol odliv a už tak skoro nebola voda. Tak sme sa len tak čľapkali a k večeru prejazd domov.

Z jazdy ostrovom som vypozoroval, že obrázky, ktoré väčšinou zobrazujú cestovné kancelárie v katalógoch, sú čisto z komplexov vybudovaných pre turistov. Kokosové palmy sú tam umelo vysadené a ľudia nebývajú v maličkých domčekoch pokrytých slamenou strechou. Normálne sa tam býva v betónových kockách.

V stredu to bolo oveľa lepšie. Išli sme katamaranom na severe na ostrov Gabriel. Keďže nás bolo málo, tak nám preradili na snáď najväčší katamaran, aký tam mali: Haris Wilson II. Ževraj mali súťaž, kto postaví najväčší a toto bol víťaz. Nebol až tak moderný, ale zato sme mali celú sedačku priamo pre seba. Občerstvenie a jedlo priamo na palube zdarma. Paráda. Pri ostrove Gabriel sme trocha aj šnorchlovali. Koraly tam neboli až tak dobré, ale rybičiek som videl celkom dosť a rôzne pestrofarebných.

Na doporučenie jednej tety zo stredajšieho výletu sme sa vo štvrtok vybrali autobusom na pláž Mont Choisy. Popravde, bola veľká, ale nakoľko bola otvorená a fúkal vietor, robili sa tam vlny a neplávalo sa až tak dobre. Vyskúšali sme tam asi 5 pláží a pláž Pereybere, kde sme bývali, bola najlepšia. Čistá voda, bez vĺn a bez vetru... ako by sme plávali vo veľkom slanom bazéne.

V piatok sme sa vybrali na výlet do vnútrozemia. Najprv ale boli zastávky v továrni na modely lodí. Som sa čudoval, ale fakt si to ľudia kupujú, aj keď to stojí tak 6-10 tisíc korún na strednú veľkosť. Mne by sa teda z toho prach utierať nechcelo.

Potom mala byť ževraj továreň na diamanty, ale bol to iba obchod a ďalší obchod bol indický. Tam sa nás predavač strašne snažil ukecať, aby sme niečo kúpili, ale mali to tam príšerne predražené... už mu praskli nervy a vyhnal nás von, keď sme nič nechceli kúpiť.

Potom sme šli pozrieť do vyhasnutej sopky, ďalej po serpentínach na vrchol hôr pozrieť vodopád Black River. Nasledoval ďalší vyhasnutý kráter sopky Grand Basin, kde je teraz hinduistický chrám a veľká socha boha Shivu.

Potom sme sa vybrali k vodopádom Chamarel a prírodnému úkazu Sedem farieb zeme. Zjazd serpentínami dolu a už sme boli na južnom pobreží. Odtiaľ sme sa vydali na západ a navštívili vtáčí park Casela. Tam mi došla baterka aj vo foťáku aj v kamere, a vlastne aj tak sme mali málo času, tak to bolo tak akurát.

Domov sme prišli až v nočných hodinách a celý unavený sme sa hodili do postele a išli si oddýchnuť.

Nasledujúci deň bola sobota. Chcel som sa trocha aj povoziť na bicykli, tak sme dva požičali. Ale nakoľko v nedeľu požičovňa nerobila, tak sme ho večer museli vrátiť. Boli sme opäť na pláži Mont Choisy, aspoň sa namočiť a večer sme sa zastavili na rybom trhu v Grand Bay a kúpili rybku Red Snaper, ktorú sme naložili do mlieka a pripravili v nedeľu na obed.

A už prišla nedeľa, posledný deň pred odjazdom. Ešte sme nakúpili nejakú zeleninu u Nizama. To bolo super, že sme ho mali hneď pod nosom. Mal super sladké ananásy, a 4 kusy už okrájaných za 100 rupií. To bola výborná cena. Vždy keď sme u neho niečo kúpili, tak nám dal niečo zdarma, alebo niečo prihodil a dostali sme od neho aj kalendár.

V nedeľu večer posledné kúpanie, balenie a bolo treba ísť spať. Lietadlo nám letelo hneď ráno, takže odchod sme mali o šiestej z Pereybere, aby sme to stihli na letisko. Ja som nejak zle spal, takže som bol už od tretej hore... Išiel som schovať môj prvý poklad. To bolo vzrušujúce.

Do lietadla som nastúpil nevyspatý, ale aspoň som nemusel 13 hodín znova pozerať filmy... Inak dobré filmy mali, stihol som pozrieť všetko čo som chcel. V tomto lietadle na dotykových obrazovkách mohli všetci pozerať podľa svojho výberu.

Do Prahy sme dorazili po polnoci, tak sme zobrali taxíka a tak o druhej sme už boli konečne doma. Uff, to teda bolo. Ešte šťastie, že som hneď na druhý deň nešiel do práce.